Spomienky mačky

Spomienky vášho štvornohého miláčika

Keď vaša mačka prekračuje prednými labkami prekážku, ako vedia jej zadné labky, čo majú práve v tej chvíli robiť? Nová štúdia odhalila, že pohyb predných labiek sám o sebe zanecháva trvalý dojem. Naopak mačkine spomienky na pohľad na prekážku sa ukázali byť skôr prchavé.

V skutočnosti vedci zistili, že mačka si dokáže spomenúť na prekonanie prekážky za dobu posledných desiatich minút. Podľa vedcov tieto zistenia naznačujú, že mačkine spomienky sa môžu uchovávať i na dlhšiu dobu než bolo doteraz známe.

Zistilo sa, že dlhodobé spomienky o vedení zadných labiek cez prekážky vyžadujú prekročenie prekážky prednými labkami. Hlavným prekvapením však bolo, ako krátko trvá vlastná spomienka- iba pár sekúnd, kým zviera zastaví pred prekážkou a jeho predné labky ju prekročia.

Vedci skúmali spomienky mačky tak, že zviera zastavili po tom, ako jeho predné labky prekážku prekonali, zadné však ešte nie. Potom zviera rozptýlili jedlom a znížili pri tom výšku prekážky, ktorá mu stála v ceste. Nasledujúci krok ihneď odhalil, či si zviera pamätá svoj posledný krok cez práve prekračovanú prekážku. Aby vedci zistili, či si mačka pamätá len to, čo videla, alebo si pamätá aj to, čo spravila, opakovali tento pokus znovu, ale s tým, že mačku zastavili ešte predtým, než spravila prvý krok cez prekážku.

Výsledky výskumu ukázali, že mačky si pamätajú prekročenie prekážky prednými labami na dlhú dobu, pričom zadné ich nasledujú podľa potrebnej výšky. Zatiaľ čo v prípade, že predné labky prekážku neprekročia, spomienka na prekážku sa rýchlo stratí, pretože pohľad na polohu prekážky nebol natoľko postačujúci, ako keď ju musela zdolať prednými labkami.

Mačka, rovnako ako aj človeka, si nevedomky v pamäti uchovávajú informácie o polohe prekážky vzhľadom k polohe tela podľa toho, ako sa pohybuje, pričom toto sledovanie je do značnej miery závislé na signáloch súvisiacich s pohybom tela.

I keď nie je úplne jasné, ako kráčanie štvornohých miláčikov súvisí s ľudskou chôdzou, vedci tvrdia, že spomienky môžu hrať rolu v ľudskej schopnosti orientovať sa v tme - napr. keď sa pohybujete miestnosťou pri svetle, zhasnite a uvidíte, že sa vám nepodarí dlho pokračovať bez nárazu.

U skalných lezcov by vraj mohlo dochádzať k podobným javom. Síce to vedci ešte netestovali, ale podľa nich je možné, že trajektória nôh sa vzťahuje k vytváraniu spomienok na potenciálne prekážky nasledujúc trajektóriu rúk pri nedostatku zraku.